No tak sa na mňa pozri,

hladím ťa po vlasoch.

Sledujú nás všetky oči,

všetky nemé tváre v obrazoch.

Šepkaj...

Hovor...

Krič...!

Prevtel sa a vstúp do mňa!

a tiež zvlečiem svoju kožu.

Budeme navždy spolu,

na kľukatej ceste.

Svet nás neopustí, je to naše.

Pretože najlepšie rady prichádzajú v noci.

upadám do depresie

Nedokážem sa už poriadne baviť ani s najlepšími priateľmi. Na kažého sa dívam zhora aj keď na to nemám dôvôd ani právo. Trpím fóbiou z ľudí. Keď som sama túžim po spoločnosti a naopak.
Najviac chcem ležať v jeho náručí a fajčiť jednu za druhou, vyplakať sa všetko zo seba dostať.

Ako začať....

Možno predstavením. Aj keď, radšej by som zostala v anonymite. Na začiatok vám poviem len to, že som neskutočný pokrytec. Aspoň som si to konečne uvedomila.

Mám dobrý vzťah, s dobrým mužom, no som úplne hnusná. Tak hnusná, že sa hnusím sama sebe. Poznáte ten pocit?

Každý deň hovoríme jeden druhému slová lásky, no ja si nie som istá, či ho milujem. V lete som totiž niekoho stretla. Bol to len týždeň no odvtedy si predstavujem ako na seba náhodou niekde narazíme...a tam tie veci. 

Často na to myslím.

Som odporná.